Curriculum vitae: Narodila sa a vyrástla v Bratislave, pričom umenie v jej živote vždy hralo či už väčšiu alebo menšiu rolu. Lásku k divadlu jej rodičia a starí rodičia vnukli už v detstve a tá sa následne prejavovala v rôznych formách. Či už to bolo navštevovaním rôznych umeleckých krúžkov počas základnej ako aj strednej školy, alebo len tak, vo voľnom čase. Hoci sa v svojom živote neustále venovala rôznym formám umenia, práve to divadelné bolo vždy jedným z tých najväčších lákadiel. Prekvapivo ju však nakoniec najviac oslovila práve tá časť divadla, ktorá sa odohráva najmä v zákulisí – medzi všemožnými kulisami a rekvizitami. Tam sa momentálne cíti ako doma.
Curriculum vitae: Narodil sa a vyrastal v Banskej Bystrici, ale v súčasnosti žije už nejaký čas v hlavnom meste. Odmalička mal vzťah k hudbe a umeniu, vďaka čomu ako šesťročný začal chodiť do základnej umeleckej školy, kde úspešne ukončil štúdium hry na klavíri. Počas strednej a vysokej školy hrával v rôznych kapelách a navštevoval divadelné a iné krúžky. Práve divadlo mu najviac prirástlo k srdcu a po absolvovaní vysokej školy vo Francúzsku sa k nemu vrátil ako herec v Divadle TANDEM. Aktuálne ho môžete vidieť v čiernej komédii ROZHOVORY SO SMRŤOU a v rozprávke O NAJVÄČŠOM PRIATEĽSTVE. Umenie však nie je jediné, čo ho baví. Z iných odvetví môžeme spomenúť informatiku, prírodné vedy či audiovizuálnu tvorbu. V Divadle TANDEM preto okrem herectva dostal možnosť zvučiť historický muzikál STAROVAL a spravovať webovú stránku.
Curriculum vitae: Helča je rodená Bratislavčanka a väčšinu života prežila v Petržalke. Bola vždy veľmi neposedné dieťa, inklinovala najmä k pohybovým aktivitám – športovej gymnastike, karate a tanečnej. Neskôr sa venovala skautingu, vydávaniu časopisu či organizovaniu rôznych aktivít pre deti. Počas strednej a vysokej školy spievala v zbore. Vyštudovala psychológiu a v rámci prvého zamestnania autorsky pripravila a režijne naštudovala so žiakmi 8-ročného gymnázia niekoľko polhodinových predstavení v anglickom jazyku. Má dve deti v tínedžerskom veku a tak sa jej pred dvoma rokmi otvorila možnosť splniť si sen a zahrať si v Divadle TANDEM – najskôr v muzikáli a postupne sa pridali aj činoherné úlohy. Sama hovorí, že hranie je prudko návykové a kto to raz skúsi, potrebuje k životu pravidelnú dávku. 🙂 Keďže rada priloží ruku k dielu, aktuálne sa pridala aj do tímu, ktorý organizuje hosťovania
v iných divadlách.
Curriculum vitae: Rodená „Trnafčanka“, čo je častokrát zrejmé už z jej prízvuku. K jej poznávacím znameniam patrí: akčnosť (nuda v jej živote jednoducho nemá priestor), rýchlosť (jej tempo je občas vražedné), sarkazmus (ten treba zažiť naživo, a nie každý ho ustojí ? ), ruky pripravené pomôcť, vždy keď je treba. V serióznom dospeláckom živote je vyštudovaná zdravotná laborantka, ale jej oblasti záujmu a pôsobenia sú oveľa širšie. Môžete ju stretnúť ako animuje detskú oslavu, robí táborového zdravotníka alebo nacvičuje dáku choreografiu. V jej živote totiž súperia o pozornosť dva svety: ten, ktorý má presne dané pravidlá a týka sa chémie, biológie a celkovo zdravotníctva; no a potom ten, v ktorom je možné vlastne úplne všetko a je pre ňu oveľa slobodnejší. Tým svetom je svet umenia, jej srdcovkami sú divadlo a tanec. Túžba byť herečkou prišla v detstve, začalo to dramatickým krúžkom v škole, pokračovalo literárno–dramatickým odborom na ZUŠke, veľa príležitostí na hranie scénok poskytovali neskôr tábory a skúsenosti nabrala tiež v trnavskom ochotníckom súbore Divadielko pod hviezdami. V Tandeme ju momentálne nájdete skôr za oponou, resp. za technikou, ale verí, že jej kroky opäť povedú aj na javisko.
Curriculum vitae: Tento príbeh sa začal v útulnej dedinke menom Bratislava, kde sa malé dievčatko stalo nielen tanečnicou z Lúčnice, ale neskôr aj vedúcou v drogérii, čo bolo pri nedostatku pracích prostriedkov a saponátov na riad v bývalom režime obrovskou výhodou. Pozor na to. ;) Ďalej si založila, samozrejme, rodinu a pár ďalších takých bežných vecí, čo všetci poznáme, ale obrovský zlom v jej živote nastal, keď si jej mladší syn vymyslel, že chce divadlo. "No je on normálny?" Ako pravá mama, samozrejme, ani ona neváhala ani chvíľu a vrhla sa do ťažkého boja plného nezodpovedných ľudí, nervov, peňazí a úsmevov za každých okolností. No kto by jej odolal? :)
Curriculum vitae: Ako to už pri podivínoch býva, z nejakých záhadných dôvodov sa zamiloval do umenia a divadlo ho dokonca oslovilo natoľko, že už ako 5-ročný krpec zorganizoval svoje prvé predstavenie. Jeho diagnóza bola teda definitívne potvrdená. Väčšinu svojich skúseností nabral v dnes už neexistujúcom Divadle Klasik, kde ho herecky trápili, aby bol čo najlepší a pre naše vnútorné potešenie (ale nehovorte mu to) ho donútili začať spievať. Za svoj doterajší život si zahral množstvo rolí (pri menovaní by sme tu boli ešte rok), napísal divadelné hry, režíroval, viedol tábory,... V skratke – robí toho veľa, lebo neobsedí na mieste, takže poďme ďalej. V 17-tich rokoch si založil TANDEM, ktorý sa stal 'jeho dieťaťom' a s láskou ho vychováva dodnes, hoci ho ako pravý potomok občas poriadne naštve.
Predstavte si, že vás jedného dňa navštívi Smrť. Neprichádza v plášti s kosou, ale s iróniou a vtipom ostrým ako britva. V „Rozhovoroch so smrťou“ sledujeme Dáriusa, ktorý sa ocitne tvárou v tvár vlastným strachom a otázkam, ktoré roky ignoroval. Pripravte sa na dramatickú čiernu komédiu plnú sarkazmu, kde je smrť až prekvapivo živá a rozhodnutá odhaliť Dáriusovi i vám, čo to znamená skutočne žiť.
Divadelná hra mala pred dopísaním tri rôzne verzie. V prvom náčrte sa dej odohrával pár týždňov pred oslavou 30. narodenín postavy Dáriusa. Dej prebiehal podobne ako vo finálnej verzii, ale celé predstavenie končilo oslavou, kde mal Dárius svojim blízkym oznámiť, že sa rozhodol už ďalej smrťou netrápiť. V druhom návrhu mal príbeh skončiť Dáriusovým rozhodnutím zostať so Zuzanou a mať deti. Tento nápad autorovi (Martin Michael Benčič) prišiel vzhľadom na celú situáciu veľmi neuveriteľný, a preto sa rozhodol pre záver, ktorý vidíme vo finálnom naštudovaní.
Nápad zrel v hlave autora takmer dva roky.
Študovanie materiálov o téme smrti trvalo autorovi takmer rok. Neskôr sa vyjadril, že napriek tomu o téme nevie skoro nič. Bližšie o tom povedal vo svojom príspevku.
Celkové spracovanie bolo inšpirované francúzskymi komédiami. Autor sa vyjadril, že sa mu vždy páčilo, ako Francúzi dokážu s ľahkosťou a humorom podať vážnu tému. To mu prišlo ako vhodný spôsob spracovania témy smrti.
Hudby malo byť v inscenácii pôvodne omnoho menej. Autor sa rozhodol pre jej rozšírenie z dôvodu dotvárania atmosféry. Inšpiráciou bola filmová hudba.
Pôvodne mali byť všetky postavy alternované obomi pohlaviami. Autor videl túto možnosť ako zaujímavý nápad pre rôzne vykreslenie rovnakých situácií. Nakoniec sa tento nápad uskutočnil iba pri postave Mira/Mirky.
Autor videl postavu Smrti viac ako muža. Členovia divadla na konkurze viac ako ženu.
Každý člen divadla prešiel interným konkurzom. Autor a režisér v jednej osobe nepísal úlohy na nikoho konkrétneho a nechal ľudí, ktorí majú záujem v hre účinkovať, aby sa prihlásili. Každý musel vyskúšať aspoň dve postavy. Jediný, kto sa zúčastnil konkurzu na všetky postavy, bola Helena Žižáková.
Smrť nemala byť sama. V pôvodnom texte je postava tanečného asistenta, ktorý mal výrazne dopĺňať estetickú stránku pohybových scén. Keď sa inscenácia začala pripravovať, režisér (Martin Michael Benčič) kvôli symbolike a lepšej prehľadnosti túto postavu odstránil.
Farebný koncept kostýmov nie je náhodný. Každá postava má na sebe symbolické farby podľa aktuálneho emočného a osobnostného rozpoloženia. Dárius začína v čiernej. S jeho postupným uvoľnením postupne prichádzajú aj iné farby. Zuzana začína vo veselých farbách, ktoré postupne tmavnú, mama si drží stále koncept dámy aj napriek emočným výkyvom a Miro/Mirka má záľubu v bláznivých farebných kombináciách.
Kostým Smrti je jeden z najťažších a najdrahších v histórii divadla. Zadanie pre kostymérku (Ľudmila Benčičová Duducová) nebolo jednoduché. Malo ísť o oblečenie, ktoré má zakryť pohlavné znaky, pôsobiť démonicky, ale zároveň komicky a s prechodom červenej farby do čiernej. Keďže nebolo možné nájsť vhodnú látku, musela byť urobená na mieru.
Smrť drží pri Dáriusovi tarotové karty. Viackrát ich mieša, čo symbolizuje, ako má jeho život a osud pevne v rukách. Keď sa Dárius od nej konečne odosobní, karty už nie sú potrebné, a preto ich zahadzuje.
Každá postava má smerom k Dáriusovi špecifický pohyb. Smrť sa od začiatku pohybuje pri ňom, čo symbolizuje jeho posadnutosť touto postavou. Ako sa s ňou zmieruje, Smrť sa k nemu tlačí stále menej a menej. So Zuzanou sú si najprv veľmi blízki, ale ako sa ich vzťah kazí, sú od seba ďalej a ďalej. Medzi ním a mamou je hlboký vzťah poznačený silnými ranami, ale napriek tomu majú k sebe veľmi blízko. Miro/Mirka sa snaží od začiatku k Dáriusovi dostať, ale až keď sa Dárius uvoľní, tak sa k sebe skutočne priblížia.
PARTNERI
Chcete nás podporiť? Číslo účtu: SK02 0200 0000 0031 6565 1753. Ďakujeme.
